S cieľom uľahčiť užívateľom používať naše webové stránky využívame cookies. Používaním našich stránok súhlasíte s ukladaním súborov cookie na vašom počítači / zariadení. Nastavenia cookies môžete zmeniť v nastavení vášho prehliadača.

 

Kotvičník zemný TEE.SK

 

Graviola TEE.SK

 

Guarana TEE.SK

 

Benifuki TEE.SK

 

Goji Kustovnica čínska TEE.SK
Psyllium TEE.SK

 

Vilcacora TEE.SK

 

Zelená káva TEE.SK


Pravé sypan čaje TEE.SK

 

 

Poštovné TEE.SK

 

 

Facebook TEE.SK

Slovenský obchod TEE.SK



Chmeľ obyčajný

Slovenský názov:
Český názov:
Anglický názov:
Latinsky názov:
Botanické
zaradenie:
Chmeľ obyčajný
Chmel obecný
Common hop
Humulus lupulus L.
Bôbovité - Fabaceae
 

P O P I S : Trváca dvojdomá rastlina, lianovité, hranaté plazivé byle sú dlhé až 6 m. Listy stopkaté, drsné, dlanito 3-5 laločnaté, okraj pílkovitý. Srdcovito vajcovité čepele sú delené na 3 alebo 5 lalokov. Celá rastlina je žlaznato chlpatá, stonka vyrastá z plazivého podzemku. Tyčinkovité kvety v koncových zložitých strapcoch alebo v listových pazuchách, piestikové kvety tvoria vajcovitú šišku so šupinami pokrytými žliazkami. Plody sú nažky. Rastlina je pravotočivá. Vlhkomilný druh. Ako liana sprevádza poriečne lužné lesy, pobrežné kroviská, zárasty neošetrovaných kanálov a mokrých priekop s mierne eutrofnou vodou. U nás rastie divo a zdivie aj v kultúrach. Divý alebo zdivený chmeľ nemá pre farmáciu ani pivovarníctvo nijakú cenu. V kultúrach sú rastliny iba s piestikovými kvetmi. Prašníkové sa odstraňujú, tvorením klíčivých plodov strácajú šištice na akosti. Náš chmeľ bol a je jedným z najlepších na svete. V Čechách sa prvé chmeľnice založili asi začiatkom 11.storočia. Novšie sa chmeľ pestuje aj na Slovensku. Chmeľ slúžieval ako liečivo i korenina alebo horčinový prostriedok.
Hemikryptofyt, s eurázijským rozšírením. Rastie v pobrežných húštinách a krovinách, v lužných lesoch, na medziach i v suchších kriačinách a na okrajoch lesov, v nížinách až pahorkatinách. Vyskytuje sa v rôznych spoločenstvách zväzov Alnion, Fraxino - Quercion, radu Prunetalia a iné.

Z B E R A N Á    Č A S Ť : Chmeľové šištice - Strobilus et Glandulae humuli lupuli
Piestikové šištice sa zbierajú v jeseni (august-október). Sušia sa v osobitných sušiarňach pri 40-50 st. C, pomer zosušenia je asi 4:1. Tvoria drogu Stobilus lupuli (Flos humuli lupuli), oficiálnu v niektorých liekopisoch. Preosiatím a vyčistením usušených zrelých šištíc - hlávok získame práškovú drogu Glandulae lupuli - chmeľové žliazky (Lupulinum - lupulín). Prášok sa po vytrasení ešte dosúša. Pomer zosušenia je asi 2:1. Lupulín ľahko podlieha skaze i pri prísnom spôsobe skladovania (v dobre uzatvorených obaloch a chránený pred svetlom). Po roku treba drogu vymeniť, lebo stráca účinnosť. Droga má silne korenistý pach a škrabľavú chuť. Pach ako valeriána smie byť iba slabý. ČsL 2 a ČSN 46 2510 povoľuje v nej ojedinele pieskové zrná a v malej miere odlomky plodových šištíc, nesmie obsahovať hýfy plesní alebo dokonca hmyz a páchnuť ako syr, nesmie mať žíhaním viacej popola ako 10,0%. Silice má byť najmenej 0,9%.
Tvrdenie niektorých autorov, že divý chmeľ je nepoužiteľný, platí možo v pivovarnictve, ale pre liečebnú prax sa osvedčuje. Pôsobí síce menej razantne, ale zato spoľahlivo.

O B S A H O V É    L Á T K Y : Glandulae lupuli obsahujú 1-3% silice s myrcénom, farmezénom, alfa a beta -karyofylénom a kyslíkatými monoterpénmi. Okrem toho asi 80% živice, ktorá má viac ako 50% chmeľových horčín (alfa-horké kyseliny - monoacylové floroglucidy s dvoma bočnými dimetylalylovými reťazcami, napr. humulón, kohumulón, adhumulón, prehumulón a posthumulón - a beta-horké kyseliny - monoacylové floroglucidy s troma bočnými dimetylalylovými reťazcami, napr. lupulón a kolupulón). Pozoruhodnú zložku živicovej frakcie tvorí chalkón xantohumol. Ďalej sú tu látky s hormonálnymi estrogénnymi, sedatívnymi i antibakteriálnymi účinkami, flavonoidy (odvodeniny) kemferolu, kvercetínu a apigenínu), 2-3% trieslovín, cholín a z purínových látok adenín.
Strobilus lupuli obsahuje až do 0,5% silice (rovnakého zloženia ako silica Glandulae lupuli) s kyslíkatými monoterpénmi, ako napr.: linalol, geraniol, nerol, nerolidol a i. Ďalej sa tu nachádza až do 20% živicových látok, do 5% trieslovín, flavonoidné látky, fytosteroly, vosk a i. Živicová frakcia obsahuje terpenické horčiny (podobne ako majú Glandulae lupuli)..

Ú Č I N N O S Ť : Experimentálne sa dokázal tlmivý účinok lupulínu na mozgovú kôru, ako aj na reflexné dráhy v predĺženej mieche: spomalila sa srdcová akcia a uvoľnilo sa napätie hladkého svalstva a čriev. Preto možno drogu použiť pri nervovej predráždenosti a pri pocite napätia spojenom s nespavosťou. V tejto indikácii často nahradí barbituráty. Obsahom hormónom príbuzným látkam tlmí mužskú pohlavnú prdráždenosť, ženám naopak pomáha regulovať menštruačný cyklus.
Horčiny (okrem iných najmä humulón a lupulón) napomáhajú vylučovanie žalúdočnej šťavy. Zvýšenú opatrnosť pri ordinovaní drogy si vyžadujú estrogénne účinky horčín - predstavujú 300 000 m.j. v 100 g drogy.
Približne pri štyridsiatich druhoch choroboplodných baktérií sa zistili antibakteriálne účinky zlúčenín živice (medzi iným aj pri Mycobacterium tuberculosis hominis a pri Staphylococcus aureus). Fytoncídne účinky je možné uplatniť v kloktadlách a v ďalších prípravkoch s antiseptickým pôsobením. Osvedčuje sa adjuvantné užívanie drogy pri nedostatočnom vylučovaní žalúdočnej šťavy, spojenom s chronickou kvasnou alebo hnilobnou dyspepsiou. Ako adjuvans sa osvedčila rovnako aj pri pľúcnej tuberkulóze, kde potenciovanie účinku antituberkulotík dosiahneme pridaním drogy s vyšším obsahom kremíka.
Strobilus lupuli má rovnaký, ale oveľa slabší účinok ako lupulín (Glandulae lupuli).

P O U Ž I T I E : ŠIŠTICE:

EXTRAKT: Extrakty zo žliazok i žliazky sa preto uplatňujú ako sedatívum, mierne uspávacie prostriedky (hypnotikum), stomachikum a amarum. V ľudovom liečiteľstve sa chmeľ používa aj proti kŕčom, ako močopudný a bolesti tíšiaci prostriedok a na dráždenie kože (aj pri reumatizme), zvonka na zle sa hojace rany, pri furunkulóze a do posilňujúcich kúpelov.
ZÁPAR: Chmeľové žliazky sa dávkujú v množstve 0,5 - 1 g 2-3x denne, niekedy ako čaj v zápare alebo macerát (literatúra uvádza najvyššiu dennú dávku 15 g - rastlina vyvoláva určité toxické prejavy). Chmeľové šištice sa uplatňujú ako mierne sedatívum, afrodiziakum, amarum a stomachikum. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu - pije sa na noc, najmä ak ide o nespavosť a sexuálnu predráždenosť. Maximálna jednotlivá dávka šištíc by nemala prekročiť 10 g a maximálna denná dávka 15 g. Bežne sa užíva v dávke 3 až 5 g, podľa potreby aj viackrát denne.
PRÁŠOK: Lupulín sa spravidla predpisuje v priamej forme ako prášok. Bežná býva dávka 0,5 až 1 g ako sedatívum, užívané 2 až 4 krát denne. Ako hypnotikum alebo uspávací prostriedok sa odporúča dávka 1 až 1,5 g asi hodinu pred spaním a dávku 1,5 až 2 g tesne pred spaním. Amatérske získavanie lupulínu je pomerne obtiažne, ale niekedy býva k dostaniu v lekárňach v tobolkách s hmotnosťou podľa lekárskeho predpisu.

TINKTÚRA: Vhodný prostriedok na aplikáciu, pretože si zachováva svoj liečivý účinok počas dlhšej doby, keď nie je droga k dispozícii.

ĎALŠIE SPÔSOBY POUŽITIA: Významné použitie predstavuje aromatizácia piva (pre obsah silice a horčín) a jeho konzervovanie (vplyv antibakteriálnych vlastností obsahových látok).

MOŽNOSTI KOMBINÁCIE S INÝMI DROGAMI: Chmeľ sa dobre znáša s ostatnými drogami a je vhodný do kombinácii. Najčastejšie sa kombinuje s drogami s podobným účinkom.

ŠPECIALITY: V praxi vychádzame z predpokladu, že lupulín a šištice majú rovnaký účinok s tým, že pôsobenie šištíc je znatelne slabšie, a preto im dávame zvyčajne prednosť pre razantne pôsobiacím lupulínom.
Spoľahlivý ukludňujúci čaj pripravíme z tejto zmesi: 2 diely chmeľu a po 1 diele koreňa valeriány, vňati medovky a kvetu vresu. Zmes pripravujeme formou záparu a podľa potreby môžeme podávať aj niekoľko šálok denne.

POUŽITIE V HOMEOPATII: V homeopatii sa spracovávajú predovšetkým čerstvé žliazky, z ktorých pripravujeme tinktúru, ovšem využiť môžeme aj čerstvé šištice, ktoré spracovávame podľa ­3 alebo ­4 s použitím liehu 80%. Ďalej sa tinktúry riedia liehom 40% až do potencie D4.
Všeobecne sa užíva pri šišticiach potencia D3 a pri lupulíne potencia D4 takto:
- šištice 3 krát denne 8 kvapiek, pred jedlom, jeden týždeň, ďalšie tri týždne 3 krát denne 10 kvapiek, pred jedlom.
- žliazky (lupulín) 4 krát denne 12 kvapiek, pred jedlom, 5 dní a potom 25 dní 3 krát denne 15 kvapiek.
Účinkom sa obidve tinktúry odlišujú. Tinktúra zo šištíc pôsobí jemnejšie, tinktúra zo žliazok pôsobí razantnejšie a naviac má špeciálny účínok diuretický, proti pohlavnej predráždenosti a tiež ako hypnotikum, teda proti nespavosti. Obidve drogy majú predovšetkým ukľudnujúci účinok.

T O X I C I T A : Aj keď v terapeutických dávkach je droga celkom bezpečná, nadmerné užívanie môže vyvolať nepriaznivé vedľajšie účinky. Pri čerstvej droge volíme opatrnejšie dávkovanie. Droga nie je vhodná pre dlhodobé užívanie, a preto ak je potrebné dlhšie podávanie, prechádzame najneskôr po 3 mesiacoch liečby na inú drogu. Droga patrí medzi alergotropné, preto sa pri podávaní môžu vyskytnúť alergické reakcie. Pravdepodobnosť vzniku alergie stúpa pri disponovaných ľudí s výškou liečebne dávky a s dĺžkou trvania liečby. Preto pri liečbe drogou pristupujeme vždy zodpovedne a dávame prednosť jeho kombináciam s inými rastlinami.

     

 

ZGY4MD