S cieľom uľahčiť užívateľom používať naše webové stránky využívame cookies. Používaním našich stránok súhlasíte s ukladaním súborov cookie na vašom počítači / zariadení. Nastavenia cookies môžete zmeniť v nastavení vášho prehliadača.


Ibiš lekársky

Slovenský názov:
Český názov:
Anglický názov:
Latinsky názov:
Botanické
zaradenie:
Ibiš lekársky
Proskurník lékařský
Common marshmallow
Althaea officinalis L.
Slezovité - Malvaceae
 
P O P I S : Trváca, 60-150 cm vysoká bylina, celá plstnato chlpatá, miestami so zväzočkami hviezdicovitých trichómov. Byľ je priama, slabno rozkonárená, listy stopkaté, srdcovito trojuholníkovité, 3-5 laločnaté, nerovnako zúbkaté, horné menšie, všetky po obidvoch stranách hodvábne alebo sivo plstnaté. Prílistky sú čiarkovité, asi 1 cm veľké, rozstrapkané, plstnaté. Strapcovité súkvetie je zložené z koncových kvetov vyrastajúcich z pazúch listov. Majú až 50 mm v priemere. Kalištek je z 8-10 vajcovitých listeňov, kalich asi dvakrát dlhší ako kalištek. Korunné lupienky sú obráteno srdcovité, plytko vykrojené, hodvábne, biele alebo ružovkasté. Semenník aj plod je plstnatý. Kvitne od začiatku júla do polovice septembra. I.lekársky kvitne asi v júli až auguste. Ako včelárska rastlina sa uvádza medzi peľonosnými bylinami. Jeho nevýhodou však je, že kvety sa roztvárajú medzi 8. až 9.hodinou ráno, aj to len asi na tri hodiny.
Európsko - ázijský (západoázijský) druh mierne kontinentálnych oblastí, u nás rozšírený len v najteplejších nížinách a pahorkatinách. Má rád hlboké, humózne, mierne slané a striedavo vysychavé pôdy, aké nachádzame na riečnych terasách. Svetlomilná rastlina, ktorá má optimum výskytu v spoločenstvách bezkolenca belasého (zväz Molinion) a okrajoch slanísk (zväz Puccinelion distantis), len zriedkavo i v pobrežných kriačinách.
Zo zámen pre listovú a koreňovú drogu treba uviesť príbuzný slezovec durínsky (slézovec durynský - Lavatera thuringiaca L.), ktorý rastie na chránených miestach ako ibiš, nie však na slaných pôdach. Nie je natoľko sivoplstnatý, kvetné lupienky majú ružovofialovú farbu a viac sa podobajú slezu lesnému. Namiesto pravého ibišového koreňa prichádza na trh aj koreň topoľovky ružovej (Ibiša ružového - Alcea rosea L.). Rastliny vyzerajú výrazne odlišne, koreň t.ružovej je na povrchu sivší, na lome zdrevnatený a na priečnom priereze žltý. Nesprávne apertovaný koreň (najmä ak sušením dostal neprípustne tmavú farbu) sa niekedy posýpa kriedou, vápnom alebo sadrou. Všetky tieto "škrášlovania" sú zakázané a liekopisy ich vylučujú chemickým dôkazom. Z praxe sú známe zámeny - resp. omyly, najmä pri sušení vo veľkom, s koreňmi ľuľkovca zlomocného. Odlíšenie je nevyhnuté - Ľuľkovec je prudko jedovatý (obsahuje alkaloidy).

Z B E R A N Á    Č A S Ť : Ibišový koreň - Radix althaeae
Korene sa vykopávajú v druhom roku na jeseň (október-november), príp. na jari (marec-apríl). Voľne rastúce majú v celej SR chránenú podzemnú časť. Na oficiálne účely (ČsL 4) sa korene aj lúpu, t.j. zbavujú sa korku a časti kôry a bez umývania sa sušia na lieskach v dobre vetraných miestnostiach alebo nízkym umelým teplom navlečené na povrázky (pozor pri tom na myši, ktoré rady poškodzujú korene).

Ibišový list - Folium althaeae
List sa zberá postupne (júl-august), zásadne iba zdravý, nenapadnutý hrdzou, zásadne dovtedy, kým rastliny ešte plne nerozkvitli, okolo 8 hodiny ráno.

Ibišová vňať - Herba althaeae
Podobne sa zberá ihneď po rozkvitnutí aj vňať (jún-júl).

Ibišový kvet - Flos althaeae
Kvet sa získava v čase kvitnutia rastliny (júl-september). Zberáme ho tesne pred rozkvitnutím medzi 10 a 11 hodinou dopoludnia. Keď zberáme list a koreň, nezberáme kvet a keď zberáme koreň, nezberáme list. Suší sa teplotou do 40-50 st.C. Všetky drogy treba chrániť pred vlhkom a svetlom v dobre uzatvorených obaloch, inak podliehajú skaze. Pomer zosušenia pre Radix althaeae je asi 4:1, Folium althaeae 3-5:1, Herba althaeae 4:1 a Flos althaeae 5-8:1. Ratliny bývajú často napadnuté hrdzou, ktorá spôsobuje hrdzavé škvrny na listoch (Puccinia malvacearum Mont.).

O B S A H O V É    L Á T K Y : V koreni ibiša sa nachádza až do 35% slizu, ktorý obsahuje galaktanoramnozany, glukány a arabinogalaktany, do 37% škrobu, asi 10% glukózy, 2% asparagínu i betaínu, pektín, flavonoidy a minerálne látky. Listy obsahujú do 10% slizu, pektín, flavonoidy, organické kyseliny a stopy silice.

Ú Č I N N O S Ť : Obsahom slizu sa zaraďujú k mulcilaginóznym drogám. Prímes pektínu vo vode napučiava a tvorí koloidné roztoky. Slizovité látky utvárajú pri perorálnom podávaní na slizniciach ochrannú vrstvu, do ktorej vstupujú tak rozličné sacharidy (glukóza, xylóza, arabinóza), ako aj slabé organické kyseliny - kyseliny urónové (napr. kyselina galakturónová). Vo vodnom roztoku pôsobia ako prirodzené tlmivé látky. Účinnosť slizov nepodmieňujú farmakologické, ale fyzikálno-mechanické vlastnosti, teda typ koloidných zložiek. Chránia poškodenú alebo podráždenú sliznicu pred škodlivými vplyvmi, ako sú napríklad bakteriálne toxíny, dráždivé látky z potravín, anorganické kyseliny, salicylany a iné. V terapeutickej praxi treba rátať s tým, že slizy môžu zhoršiť vstrebávanie niektorých dôležitých látok, ako sú napríklad vitamíny. Sliz môže pôsobiť prolongovane na sliznicu pri súčasnom podaní látok, ktoré sú dobre rozpustné vo vode. Terapeuticky sa to využíva v prípadoch, keď je žiadúce dlhšie pôsobenie niektorých rastlinných komponentov. Pri potrebe prolongovaného adstrigentného účinku je vhodné kombinovať napríklad trieslovinové drogy so slizovými.
Mucilaginózne látky zmierňujú dráždivý kašeľ, a to predovšetkým vtedy, keď dráždenie vychádza z horných dýchacích ciest. Napomáhajú prehĺtanie tým, že utvárajú ochrannú vrstvu na farynxe a faryngovej ploche epiglotis. Nie je známy mechanizmus pôsobenia slizov pri zápaloch priedušiek, ale ich liečivý vplyv je nepochybný. Pri chorobách obličiek a močových ciest sa jeho pozitívne pôsobenie vysvetľuje zlepšením kvality močových koloidov. Slizy by sa mali podávať súčasne s tými liečivými látkami, ktoré by mohli zapálenú sliznicu alebo pokožku podráždiť. Obaľovaním týchto látok pôsobia ako demulcenciá, pričom majú súčasne aj zmäkčujúci účinok. Pozitívne účinky majú aj ostatné zložky obsiahnuté v droge, najmä flavonoidy.
Indikovanie tejto rastliny je vhodné aj pri chorobách tráviaceho traktu spojených s podráždením alebo zápalom sliznice. Odporúča sa aj pri endogénnom poškodení žalúdočnou kyselinou alebo pri exogénnom poleptaní (napr. koncentrovaným alkoholom), prípadne pri popálení horúcimi nápojmi alebo jedlami. Slizy majú blahodarný vplyv pri vredovej chorobe žalúdka. O niečo menší je ich vplyv na dvanástnikové vredy. V kyslom prostredí sa zväčšuje priľnavosť slizu, čím sa zlepšuje jeho ochranná funkcia. Slizové látky z ibiša sa odporúčajú aj pri ezofagitídach rozličného pôvodu. Uplatňujú sa aj pri bolestivých faryngitídach, faryngolaryngitídach, stomatitídach, ako aj pri popálení alebo poleptaní sliznice úst. Ako podporný liek popri antibiotikách uľahčujú aj liečbu angíny.
Väčšie množstvo drogy napučaním v čreve pôsobí objemovo, a tým napomáha vylučovanie.
Zvonku, vo forme kataplazmy, sa aplikujú vodné výluhy pri hnisavých nehojacich sa afektoch kože, vredoch predkolenia a pod. Droga sa používa do očných a ústnych vôd, do kloktadiel pri zápaloch mandlí a ústnej dutiny.
Listy sa používajú pri rovnakých indikáciach ako koreň, nie sú však vhodné ako laxans.

P O U Ž I T I E : KOREŇ:
ZÁPAR:
Ako výluh za studena alebo zápar má Radix althaeae jednotlivú dávku 3 g (PhHelv VI) alebo dve kávové lyžičky na pohár studenej vody. Pije sa 2-3 krát denne. Používa sa aj na kloktanie a na výplachy ústnej dutiny. MACERÁT: Jednotlivá perorálna dávka podľa ČSL 4 je 0,5 g koreňa ako macerát, zvyčajne sa dávkujú 2 kávové lyžičky na pohár studenej vody. Pije sa 2 až 3 krát denne. Macerát možno použiť aj na kloktanie a výplachy ústnej dutiny.
SIRUP: (Sirupus althaeae sa podáva niekoľkokrát v priebehu dňa po lyžici. S obľubou ho predpisujú hlavne pediatri pri zápaloch hrdla s dráždivým kašľom.
ĎALŠIE SPÔSOBY POUŽITIA: Niekedy sa pridáva ako kozmetická prísada do mydiel a vo farmácii sa používa aj pri príprave piluliek.

LIST:
ZÁPAR:
Pripravuje sa zápar v dávke 1,5 g drogy na pohár vriacej vody.

MOŽNOSTI KOMBINÁCIE S INÝMI DROGAMI: Drogy sa užívajú samostatne, zväčša však tvoria zložku čajovín alebo iných galenických prípravkov. Droga predlžuje účinnosť zmesi, do ktorej bola pridaná. Musíme mať preto na zreteli, že súčasne čiastočne spomaľuje vstrebávanie iných účinných látok, napríklad vitamínov. Ak chceme využiť jej mimoriadne pôsobenie, tak ju podávame samostatne. Ako laxans sa podáva v kombinácii s antrachinónovými drogami (ako napr. kôra krušiny, plod rašetliaka prečisťujúceho, list alebo struk senny) v dávke 2-4 g (až do 10 g). Možná je i kombinácia s ľanovým semenom. Macerát za studena sa podáva v dávke 1/4 - 1/3 pohárika 2-3 krát denne ako protektívum, 3-6 krát denne po lyžici ako antitusikum (v tomto prípade je vhodné pridať silicové drogy - napríklad plod anízu, vňať tymiánu, ale aj saponínovú drogu - napríklad koreň ligurčeka).

ŠPECIALITY: Zo slizovitých drog má ibiš najmohutnejšie pôsobenie, porovnateľné iba s kostihojom. pri angíne a bolestiach v krku sa výborne osvedčil ibišový macerát, ktorý môžeme ešte posilniť čajovou lyžičkou šalviovej tinktúry na pohár kloktadla. Rovnakú kombináciu volíme i pri liečivých klyzmách, napr. pri ulceróznej kolitíde. Ibiš je veľmi citlivý na úpravu, sušenie, skladovanie a vôbec na celkové zaobchádzanie s ním.
Pri abscesoch pôsobia dobre obklady z hrsti ibiša (list a koreň, alebo jemne pokrájaný koreň), ktorú dáme do 0,5 l studenej vody, privedieme do varu a 10 minút prikryté pomaly varíme. Obklady musia byť teplé.
Pri zápaloch čriev užívame odvar z 20 g ibiša v 0,5 l studenej vody, ktorý privedieme do varu, odstavíme a necháme 10 minút prikrytý vyluhovať. Pijeme cez deň po šálkach.
Pri zápale podhrudnice sa 1 polievková lyžica yzopu a 1 polievková lyžica ibiša zaleje 0,5 l studenej vody, pomaly sa privedie k varu, potom sa odstaví a nechá sa 10 minút vyluhovať. Precedíme a pijeme 3 šálky denne medzi jedlami.
Pri zápale čelových dutín: Dve plné polievkové lyžice nakrájaného koreňa ibiša necháme v 2 šálkach vody 30 minút vyluhovať, potom na miernom ohni necháme prejsť varom a prikryté ešte 5 minút varíme. Odstavíme a 10 minút necháme vyluhovať. Odvar inhalujeme a niekoľkokrát denne nosom tiež nasávame.
V Amerike je obľúbený ibišový sirup: Olúpaný a pomletý koreň povaríme vo vode, zmiešame s medom a pomarančovou šťavou a riadne premiešame. Dostaneme ľahodne chutnajúci a veľmi účinný sirup proti kašľu a katare slizníc (angíne).

POUŽITIE V HOMEOPATII: Zatiaľ čo v alopatii sa používa celá rastlina, od kvetu až po koreň, v homeoaptii sa väčšinou používa iba koreň, a to najlepšie kopaný okolo 10 hodiny dopoludnia a sušený v tme.
Usušený a pomletý koreň sa upravuje podľa §4 liehom 70%. Základná tinktúra D1 sa potom riedi liehom 40% až na potenciu D4. Všeobecne sa používa potencia D3 s dávkovaním 3 krát denne 8 kvapiek, pred jedlom. Tinktúra sa môže užívať aj dlhodobo.
Zvonka sa aplikuje všeobecne potencia D4, ktorá sa podľa potreby riedi, pridáva do roztokov na obklady, mieša a pod. Výhodná je tiež homeopatická masť. Použitie ibišových homeopatík je veľmi široké a podobné ako v alopatii. Špecifické je ale použitie pri zápaloch najrôznejšej etiologie: zápaly čriev, nosohltanu, podhrudnice, čelných dutín a pod.

T O X I C I T A : Nie sú známe nijaké prípady škodlivého účinku na organizmus. Drogu je možné doporučiť pre podávanie i v pediatrii.
     

 

N2RjMj